Najvyššia Severliga, 77. ročník

feb
21

1. kolo / 16. kolo
FC Nippurpool – Real Citadela 2:0 / 1:0
AS Niniveh – Nippur Utd. 0:1 / 1:0
SK Molpir – FC Venta 1:1 / 2:2
Olympia Rispa – Inter Gerulata 2:0 / 0:2
SK Heliopolis – Spartak Yorvik 4:1 / 1:0
SC Trelleborg – Juventus Octavina 0:2 / 1:0
AS Epira – SSC Basshta 1:1 / 0:0
Prusser Clerks – Meralurg Mokvas 0:0 / 0:0

2. kolo / 17. kolo
Nippur Utd. – FC Nippurpool 1:0 / 2:1
Real Citadela – AS Niniveh 3:0 / 1:0
Inter Gerulata – SK Molpir 1:1 / 2:2
FC Venta – Olympia Rispa 1:0 / 2:1
SC Trelleborg – SK Heliopolis 0:1 / 0:0
Spartak Yorvik – SC Trelleborg 1:0 / 1:2
Metalurg Mokvas – AS Epira 0:4 / 0:2
SSC Basshta – Prusser Clerks 3:1 / 0:0

3. kolo / 18. kolo
FC Nippurpool – AS Niniveh 1:1 / 2:1
SK Molpir – Real Citadela 0:3 / 0:2
FC Venta – Nippur Utd. 2:1 / 0:0
Inter Gerulata – SK Heliopolis 3:0 / 0:1
Spartak Yorvik – Olympia Rispa 1:0 / 0:2
Juventus Octavina – AS Epira 1:0 / 0:1
SSC Basshta – SC Trelleborg 0:1 / 1:1
Metalurg Mokvas – FC Nippurpool 1:4 / 2:6

4. kolo
Real Citadela – Prusser Clerks 10:1 / 2:0
Nippur Utd. – SK Molpir 3:0 / 0:1
FC Venta – AS Niniveh 0:1 / 1:0
Spartak Yorvik – Inter Gerulata 3:1 / 0:2
Olympia Rispa – Juventus Octavina 3:1 / 3:0
SK Heliopolis – SC Trelleborg 1:0 / 1:2
AS Epira – Prusser Clerks 0:0 / 1:1
FC Nippurpool – SSC Basshta 5:0 / 2:1

5. kolo
Matalurg Mokvas – Real Citadela 0:9 / 0:4
Nippur Utd. – Inter Gerulata 6:1 / 1:3
Olympia Rispa – AS Niniveh 1:1 / 1:6
SK Heliopolis – SK Molpir 0:2 / 0:2
FC Venta – Spartak Yorvik 1:0 / 4:1
SSC Basshta – Juventus Octavina 0:0 / 0:1
SC Trelleborg – Metalurg Mokvas 1:1 / 4:0
FC Nippurpool – Prusser Clerks 5:1 / 5:1

6. kolo
AS Epira – Real Citadela 0:0 / 0:2
Olympia Rispa – Nippur Utd 1:0 / 1:0
AS Niniveh – SK Heliopolis 1:0 / 2:1
SK Molpir – Spartak Yorvik 3:3 / 0:0
Juventus Octavina – FC Venta 3:2 / 1:1
SC Trelleborg – Inter Gerulata 0:2 / 0:0
AS Epira – FC Nippurpool 0:1 / 1:2
Real Citadela – SSC Basshta 5:1 / 2:0

7. kolo
Nippur Utd – Metalurg Mokvas 5:1 / 4:0
Prusser Clerks – AS Niniveh 0:4 / 1:5
SK Molpir – Olympia Rispa 3:2 / 0:2
SK Heliopolis – FC Venta 1:0 / 0:2
Juventus Octavina – Spartak Yorvik 0:0 / 2:0
SC Trelleborg – AS Epira 2:1 / 1:1
SSC Basshta – Inter Gerulata 2:1 / 0:2
AS Niniveh – Metalurg Mokvas 9:0 / 9:1

8. kolo
SK Molpir – Prusser Clerks 3:0 / 6:0
FC Nippurpool – FC Venta 7:3 / 2:0
Inter Gerulata – Real Citadela 0:4 / 1:1
Olympia Rispa – SK Heliopolis 3:1 / 3:1
Spartak Yorvik – Nippur Utd 1:0 / 1:6
Juventus Octavina – Metalurg Mokvas 3:1 / 10:1
Prusser Clerks – SC Trelleborg 1:4 / 1:3
SK Molpir – FC Nippurpool 0:1 / 0:1

9. kolo
AS Epira – FC Venta 1:1 / 1:3
AS Niniveh – Inter Gerulata 3:1 / 2:1
SSC Basshta – Olympia Rispa 0:1 / 1:2
SK Heliopolis – Real Citadela 1:5 / 3:3
AS Epira – Spartak Yorvik 2:1 / 1:2
SSC Basshta – Nippur Utd 0:2 / 0:2
Metalurg Mokvas – SK Molpir 1:1 / 1:5
FC Venta – SC Trelleborg 0:0 / 1:1

10. kolo
Inter Gerulata – Juventus Octavina 4:2 / 4:1
Prusser Clerks – Olympia Rispa 0:4 / 0:3
SK Heliopolis – FC Nippurpool 2:1 / 1:2
Real Citadela – Spartak Yorvik 3:0 / 3:1
Nippur Utd – Juventus Octavina 3:0 / 0:0
SC Trelleborg – AS Niniveh 1:1 / 1:4
Nippur Utd – AS Epira 3:0 / 3:0
SSC Basshta – AS Niniveh 0:3 / 0:4

11. kolo
Juventus Octavina – SK Molpir 3:0 / 0:3
FC Nippurpool – SC Trelleborg 3:0 / 3:4
Inter Gerulata – AS Epira 0:2 / 1:0
Metalurg Mokvas – SSC Basshta 0:2 / 0:1
Metalurg Mokvas – FC Venta 1:6 / 1:5
SK Heliopolis – Prusser Clerks 3:0 / 4:0
FC Nippurpool – Olympia Rispa 3:0 / 3:2
Nippur Utd – Real Citadela 1:1 / 1:0

12. kolo
Spartak Yorvik – AS Niniveh 0:3 / 1:3
SK Molpir – SC Trelleborg 2:1 / 0:0
Olympia Rispa – AS Epira 3:0 / 1:1
FC Venta – SSC Basshta 2:0 / 1:0
Inter Gerulata – Metalurg Mokvas 2:1 / 4:0
Spartak Yorvik – Prusser Clerks 5:1 / 1:0
Juventus Octavina – FC Nippurpool 0:1 / 0:5
Real Citadela – FC Venta 1:1 / 5:3

13. kolo
Prusser Clerks – Inter Gerulata 1:5 / 0:2
Real Citadela – Olympia Rispa 2:1 / 0:0
Nippur Utd – SK Heliopolis 3:0 / 0:0
Spartak Yorvik – SSC Basshta 3:1 / 0:0
Metalurg Mokvas – SK Heliopolis 0:8 / 1:3
Prusser Clerks – Juventus Octavina 0:5 / 1:4
Inter Gerulata – FC Nippurpool 1:3 / 0:1
SC Trelleborg – Olympia Rispa 0:2 / 0:1

14. kolo
AS Epira – SK Heliopolis 0:2 / 0:1
Metalurg Mokvas – Spartak Yorvik 1:3 / 1:0
Prusser Clerks – Nippur Utd 1:8 / 0:5
FC Nippurpool – Spartak Yorvik 3:0 / 3:1
AS Niniveh – Juventus Octavina 0:1 / 1:0
Real Citadela – SC Trelleborg 4:1 / 2:0
AS Epira – SK Molpir 0:1 / 0:1
SK Heliopolis – SSC Basshta 2:0 / 1:3

15. kolo
Olympia Rispa – Metalurg Mokvas 4:2 / 6:1
FC Venta – Prusser Clerks 4:0 / 6:3
Juventus Octavina – Real Citadela 1:1 / 1:2
SC Trelleborg – Nippurt Utd 1:3 / 0:4
AS Niniveh – AS Epira 4:0 / 3:0
SK Molpir – SSC Basshta 4:1 / 0:0
Inter Gerulata – FC Venta 1:0 / 0:1
AS Niniveh – SK Molpir 1:1 / 2:1

Tabuľka zápasy / výhry/ remízy /prehry/ gólové skóre / body
______________________________________________________________________
1. FC Nippurpool 30 25 1 4 79:26 76
2. Real Citadela 30 20 7 3 80:21 67
3. AS Niniveh 30 20 4 6 75:22 64
4. Nippur Utd 30 19 4 7 68:17 61
5. Olympia Rispa 30 18 3 9 55:32 57
6. FC Venta 30 15 8 7 56:36 53
7. ŠK Molpír 30 12 10 8 45:33 46
8. Inter Gerulata 30 14 4 12 47:40 46
9. SK Heliopolis 30 14 3 13 44:39 45
10. Juventus Octavina 30 11 6 13 42:39 39
11. SC Trelleborg 30 9 8 13 32:44 35
12. Sparta Yorvik 30 9 4 17 31:53 31
13. AS Epira 30 5 8 17 20:41 23
14. SSC Basshta 30 5 7 18 18:49 22
15. Metalurg Mokvas 30 1 4 25 19:124 7
16. Prusser Clerks 30 0 5 25 15:110 5

Zdieľaj:

Rovno

jún
14

Rozlohou druhá najväčšia a populačne tretia najľudnatejšia provincia Severskej ríše. K jej vzniku došlo pri územnosprávnej reorganizácii v roku 1722 n.l., kedy sa župani dvoch samosprávnych celkov Devino lono a Nidomecias rozhodli, že sa spoja do jednej samostatnej provincie. Obyvatelia Devinho lona (hlavné mesto Citadela) od tohto spojenia očakávali, že sa tak vytvoria územne najväčšiu jednotku v rámci Severskej ríše a predbehnú tak dovtedy najrozľahlejšiu provinciu Veľký Západ. A obyvatelia pomerne neveľkého Nidomeciasu (hlavné mesto Lepenski Vir) zasa očakávali, že sa ich región získa po zlúčení s najväčším mestom sveta na hospodárskom i spoločenskom význame (satirici a vtipálkovia tej doby totiž až príliš radi parodovali región Nidomecias a jeho názov interpretovali ako skratku pomenovania „Nič dôležité medzi Citadelou a Salamandrím polostrovom“).

Výsledkom tejto fúzie bol vznik druhej najväčšej provincie ríše. Autori zjednotenia totiž pri porovnávaní rozlohy s Veľkým Západom nezohľadnili rozlohu ostrova Reunion (rozloha 1.182 kilometrov štvorcových), čo na Veľkom Západe vyvolalo vlnu pobavenia i škodoradosti. Obyvatelia Veľkého Západu odvtedy pri bežnej hovorenej reči pri spomínaní názvu novej provincie zámerne zamieňajú jej začiatočné písmeno za „H“. Nepomáha pri tom ani osveta, že nový názov „Rovno“ symbolizuje pokrokovosť i rovnosť medzi obyvateľmi dvoch dovtedy susediacich regiónov.

Provincia Rovno sa rozprestiera na rozlohe 550.013 kilometrov štvorcových, jej hlavným mestom je Citadela. Počet obyvateľstva: 17.922.164 (sčítanie ľudu z roku 1855 n.l.). Geograficky sa jedná o krajinu s hustými lesmi, úrodnými nížinami a viacerými pohoriami. Najvyšší vrch sa volá Drobček a vypína sa do 4808 metrov nadmorskej výšky a je druhým najvyšším vrchom Severskej ríše. Najdôležitejšie suroviny sú železo, uhlie, meď, cín, mangán, síra, drevo, voda, striebro, olovo, nikel, zinok, síra.

Gramotnosť provincie dosahuje 76 percent.

Zdroj: Encyclopedia Meidanica

Zdieľaj:

Márius Osvietený

jún
14

Marketingový manažér a hlavný ideologický demagóg Trevora Ocipha. Narodil sa v Citadele, v rodine prehnane dominantnej matky, pracujúcej ako upratovačka v mestskej ZOO. Máriusov život zažil tvrdú ranu v predpubertálnom veku, kedy chlapec zistil, že jeho zdanlivo dokonalá rodina bola len povrchným sebaklamom. Keď jeho matka zistila, že ju jej utláčaný manžel už dlhodobo podvádza, prichytila ho pri nevere a vlastnoručne zadusila. Ešte predtým však roztrhala milenku. Zvyšky oboch potom ako krmivo prepašovala do citadelskej zoologickej záhrady a podhodila ich tamojším medveďom. Svoju návštevu zvieracej klietky však nedomyslela, pretože medvede sa namiesto na pozostatky jej exmanžela s milenkou vrhli radšej na ňu. Dôvod: prebiehalo u nich práve obdobie párenia a nechali sa zmiasť ženinou postavou i jej výzorom. Uštvanú Máriusovu matku sa z klietky podarilo vyslobodiť až po dvoch dňoch a odovzdať citadelskej polícii. Súd ju usvedčil z dvojitej vraždy i zo zoofílie a nariadil najvyšší trest. Počas vykonávania popravy sa zrútila mestská šibenica a bolo ju následne treba vystužiť oceľovými trámami.

Mladého Máriusa strata rodiny zasiahla duševne natoľko, že sa rozhodol vyštudovať za právnika. Po úspešnom zakončení štúdia, kde ničím nevynikal a žiaden jeho spolužiak (o spolužiačkach ani nehovoriac) si naňho nedokázal spomenúť, sa mladík zamestnal ako právnik na hypotekárne úvery a zmluvy v Ríšskej banke. S príchodom Trevora Ocipha na post riaditeľa banky v ňom podľa vlastných slov rozoznal „skutočného proroka a vizionára“. Ociphovej idei podnikovej kultúry sa chopil s presvedčivým nadšením a stal sa tzv. hlavným kultúrnym splnomocnencom, čo mu poslúžilo na prudký kariérny vzrast. Trevor Ociph si ho okamžite obľúbil, keďže Márius prišiel s nápadom sledovať a merať úsilie zamestnancov venované podnikovej kultúre a tých s najslabšími výsledkami preradiť do podzemných priestorov, kde museli vystavovať a spracovávať reportingy. Po odstránení Ocipha z postu riaditeľa vychladlo Máriusovo nadšenie pre podnikovú kultúru rovnako rýchlo, ako vzplanulo a právnik poprel všetky vzťahy s bývalým šéfom. Krátko po Ociphovi vyhodili z banky aj jeho, avšak z dôvodu prílišného mudrovania a obťažovania neplnoletých dievčat. Márius sa aj napriek tomu snažil zo svojej výpovede spraviť martýrstvo, nikto si ho však nevšímal. Až kým ho neoslovil Trevor Ociph už ako súkromná osoba počas plánovania svojho ťaženia proti Severskej ríši a neponúkol mu post vo svojom úzkom okruhu. Nezamestnaný Márius ho okamžite prijal.

Márius a Trevor Ociph sa do konfliktu dostali len raz. Potom, ako mu Ociph zakázal používať za menom pseudonym Dokonalý, keďže si tento vyhradil výlučne pre seba.

Zdroj: Encyclopedia Meidanica

Zdieľaj:

Kanábia

jún
07

Formálne autonómne panstvo na juhu provincie Kokosovo, reálne však plne závislé od Severskej ríše. Je pozostatkom archaického členenia sveta na kniežatstvá a kráľovstvá a 45 rokov po založení Severskej ríše bolo anektované novovzniknutou veľmocou. Rozprestiera sa na brehu Vnútrozemného mora, pričom väčšinu jej územia tvoria pláže, listnaté lesy a konopné háje. Konope a piesok sú jedinými surovinami produkovanými v tomto panstve. Počet obyvateľstva Kanábie sa odhadoval na 77.000 pred „veľkou pohromou“ a na 53.000 po „veľkej pohrome“. Hlavné mesto Konopište (17.000 obyvateľov) ľahlo popolom po zemetrasení v roku 1860 n.l., prezývanom obyvateľmi Kanábie „veľká pohroma“.

Zdieľaj:

Takmer ďaleký východ

máj
31

Najvýchodnejšia provincia Severskej ríše, jej hlavným mestom je Mokvas. Počet obyvateľstva: 5.786.326 (sčítanie ľudu z roku 1855). Svojou rozlohou 207.000 metrov štvorcových je treťou najväčšou provinciou Severskou ríše a pri počte svojho obyvateľstva piatou najľudnatejšou. Jedná sa o neprímorskú, výrazne plochú krajinu, ktorej najvyšší kopec (Hora gigantov) dosahuje výšku 402 metrov. 45 percent územia provincie pokrývajú lesy, zvyšok tvoria buď stepy alebo močiare. Pretekajú ňou dve väčšie rieky a k vodným zdrojom patrí aj vyše 5.000 jazier. Primárnymi prírodnými zdrojmi sú okrem vody rašelina, hlina, drevo, piesok, krieda a niekoľko ložísk železnej rudy. K sekundárnym patrí sadza, hrdza a koža z importovaných peňaženiek. Provincia Takmer ďaleký východ sa v prvom rade vyznačuje pestovaním buriny, po nej nasleduje pšenica, cukrová repa a zemiaky. Provincia je domovom rozšíreného chovu potkanov, hydiny, prasiat, králikov a zatúlaných psov. Gramotnosť tu dosahuje 35 percent.

Zdieľaj:

Liptov

máj
24

Úrodný pobrežný región na juhovýchodnom cípe Piesočného kontinentu, s počtom obyvateľstva odhadovaným 5 – 10000 ľudí. Jeho skutočným bohatstvom sú rozsiahle náleziská zlata. Zlato sa tu nachádza vskutku všade – v horninách, v pôde, dokonca sa vyskytuje v metabolizme domácej populácie. Podľa legiend domorodcov bol kedysi Liptov suchou pustatinou s vysokým výskytom soli. Jedného dňa dcéra miestneho kráľa na smrť urazila svojho otca nadávkou považovanou za najhrubšiu: „Ľúbim ťa ako soľ“. Kráľ nechal svoju dcéru okamžite vyhnať zo svojho panstva, čím pre zmenu urazil soľného kráľa. Soľný kráľ vzápätí Liptov preklial – v skutočnosti ho však požehnal. Všetka soľ sa zmenila na zlato, zem sa postupne zotavila z neúrodnosti a stala sa najžírnejším krajom Piesočného kontinentu. Pre černošský kmeň Liptákov tak doslova nastal zlatý vek bohatstva a hojnosti.

Liptov po prvýkrát objavila bližšie nešpecifikovaná misijná expedícia zo severu pred približne sto rokmi – v polovici 18. storočia. Súdiac podľa dialektu s najväčšou pravdepodobnosťou šlo o niektorú z početných náboženských siekt z provincie Srdozem. Popri tom, že ich misionári naučili domorodcov svoju reč, im ako najväčšie kultúrne dedičstvo zanechali skákanie cez oheň a strúhanie valašiek. Liptáci ich začali uctievať ako bohov a nazývať Veľkí majstri, ktorí k nim zavítali priamo z raja. Odvtedy sa každý rok najzdatnejší Liptáci vyberajú naprieč Piesočným kontinentom, aby tento raj našli, prípadne presvedčili Veľkých majstrov, aby sa vrátili. Liptovskí migranti počas svojej púte hynú buď priamo po ceste, alebo na hraniciach Severskej ríše, čím udržiavajú domorodú populáciu na konštantne nízkom počte.

Liptov pre Severskú ríšu anektoval v roku 1859 n. l. vyslanec Ríšskej banky a budúci miestodržiteľ Világoš, keď tam s malou hŕstkou svojich ozbrojencov na hlavu porazil a vyhnal desaťtisícovú čípsku armádu. Odvtedy tam citadelská Spoločnosť na ťažbu zlata na juhu Piesočného kontinentu, a.s., prevádzkuje dobývanie miestneho nerastného bohatstva.

Zdroj: Encyclopedia Meidanica

Zdieľaj:

Metrický systém – necenzurovaný

máj
17

Je to len ďalší sofistikovaný vynález Meidanu na ovládanie más. Podľa doktríny Trevora Ocipha chcú démoni a čierni mágovia tejto sprisahaneckej organizácie dosiahnuť celosvetovú závislosť obyvateľstva od škorice, blahobytu, či hygieny – a v neposlednom rade aj od metrického systému. Cieľom Meidanu je ovládnuť svet tým, že ho spraví na sebe závislým. A keď sa svet stane závislým na Meidane, vezmú mu démoni a čierni mágovia tejto zločineckej organizácie škoricu, blahobyt, hygienu – i metrický systém. A chorý a vyšťavený svet sa začne zviechať v kŕčoch a bolestiach. Nastane doba chaosu, doba temna.

Zdieľaj:

Metrický systém

máj
10

Ide o sústavu veličín dĺžky založených na jednotke „meter“, alebo na jej násobkoch. Vypracoval ju profesor Jacques Blamage z univerzity Svrabonne v meste Rispa z poverenia Meidanu. Vzorom metra sa stala fosílna skamenenina pohlavného údu obrieho ochlpeného dvojnohého humanoidného prehistorického zvieraťa odborne nazývaného aj „Big Ood“.

Úlohou nového systému je celosvetová unifikácia rôznych lokálnych veličín a tým výrazné zjednodušenie obchodovania, zvýšenie výroby i zamestnanosti, ako aj umožnenie rovnomerného šírenia technologického pokroku. Od postupnej štandardizácie veličín a noriem sa očakáva ľahšia, rýchlejšia a plynulejšia komunikácia medzi krajinami a národmi.

Zdieľaj:

Jožin Bahenný aka Kvet Lotosový

máj
03

Rodák z Citadely, dlhodobo zamestnaný v štátnej správe ako agent provokatér kontrolujúci pracovnú morálku úradníkov a ich lojálnosť k byrokratickému systému ríše. Keďže jeho odmeny priamo súviseli s množstvom odhalených „vierolomných“ úradníkov, začal si udania vymýšľať. Trvalo približne dva roky, kým mu na to prišli, za tú dobu však skončilo na ulici vyše dvesto pracovníkov štátnej správy. Jožina Bahenného prepustili s okamžitou platnosťou, k veľkému počudovaniu mnohých bez akéhokoľvek trestu, či následkov. Údajne sa štátna správa chcela vyhnúť medializácii. O tú sa však postaral sám Jožin. Krátko po svojom vyhadzove vydal knihu, v ktorej podľa vlastných slov „odhalil skorumpovanú neúprosnú byrokraciu a jej šikanu“, zverejnil rôzne „zatajované informácie“, „demaskoval klamstvá a špinavosti“ a vyzval masy na neúprosný ale spravodlivý boj za čestnosť a slušnosť v štátnom systéme. Jeho kniha sa zo dňa na deň stala bestsellerom. Poprední komentátori denníka STE ho velebili ako „morálneho apoštola novej doby“, videli v ňom „svedomie národa“, či „hlas z ľudu“. Iba jeho bývalý nadriadený ho označil za bezchrbtového oportunistu, ktorý trpí zúfalým nedostatkom pozornosti, za čo naňho Jožin Bahenný podal trestné oznámenie. Keďže si Jožin práve vychutnával veľkú priazeň citadelskej verejnosti i súdov, oslobodil ho sudca od všetkých obvinení a jeho šéfovi vymeral 10 rokov za ohováranie s odôvodnením, že „po živých martýroch sa nešliape“.

Jožin Bahenný vydal ešte asi desať ďalších kníh, kde zakaždým nanovo odhalil „skorumpovanú neúprosnú byrokraciu a jej šikanu“, opätovne zverejnil (či podľa vlastných slov len zopakoval) „zatajované informácie“ a „demaskoval klamstvá a špinavosti“. Nezabudol samozrejme vyzvať občanov na spravodlivý boj proti systému i Meidanu, ktorý celý systém spôsobil. Keď mu istý kritik opatrne vytkol plagiátorstvo vlastných diel, bránil sa Jožin Bahenný argumentom, že opakovaná lož sa stáva pravdou (myslel tým samozrejme „vymývanie mozgov zo strany Severskej ríše“) a že k tomu, aby budík prebudil spiaceho človeka, musí nepretržite vyzváňať tým istým naliehavým zvukom. Odvtedy mu komentátori k menu pridávali aj čestný prívlastok „budík národa“. Fráza „opakovaná lož sa stáva pravdou“ sa stala Bahenného obľúbeným propagačným heslom, ku ktorému neskôr pridal „Čím väčšia lož, tým hlasnejšie ju treba kričať do sveta“. Myslené samozrejme na Severskú ríšu.

Niekedy v tejto dobe sa Jožin Bahenný stal zákazníkom Eliota T. Rosfasza. Popritom, ako si užíval radovánky so svojim o dvadsať rokov mladším milencom, doňho okrem svojho prirodzenia vsúval aj revolučné idey a Eliot T. Rosfasz bol ochotný i schopný prehltnúť a stráviť akékoľvek (myšlienkové) sústo. Zlom prinieslo až Ociphove povstanie, ktoré sa u väčšiny obyvateľstva Citadely stretlo s pre oboch prekvapivým odporom. Kým Rosfasz v ňom s nadšením rozoznal príležitosť, Bahenný ho poňal ako nebezpečenstvo pre svoju popularitu, keďže si rýchlo zrátal, že Ociphova radikálna hŕstka disponuje výrazne menšou kúpnou silou ako umiernená väčšina. Aby sa rýchlo očistil, začal vystupovať pod umeleckým menom „Kvet Lotosový“ alebo v skratke „Lotos“ a svoju literárnu agendu upravil na témy diéta a správna životospráva. V čase, kedy došlo k blokádam obchodných trás a nedostatkom jedla v metropole, zožali témy ako držanie diéty len chabý úspech, keďže boli považované za provokáciu. Lotos sa na dôvažok rozišiel aj s Rosfaszom, ktorý vo svojom duchovnom učiteľovi videl už len „zbabelca, oportunistu a prezliekača kabátov“. Rosfasz odišiel z Citadely s Ociphom a jeho prívržencami a Lotos, aby konečne opäť zaujal, začal verejnosť presviedčať o tom, že sa dá žiť výlučne len zo vzduchu. Jeho aktivita sa spočiatku stretla so záujmom, stal sa vítanou osobnosťou verejných vystúpení, predaj jeho kníh opäť stúpol. Až ho raz fanúšikovia pristihli, ako sa po jednom z kazateľských prejavov napchával tlačenkou na toalete neďalekého pohostinstva. Následne nahnevaný dav vyhnal Lotosa z Citadely.

Bahenný skúsil nové šťastie v Octavine. Tam jeho kariéra narazila na rýchly koniec potom, ako ho kapitán stráže Walmont vrhol do žalára „za šarlatánstvo a šírenie bludov“ a bol ochotný prepustiť ho najskôr až po mesiaci a to len v prípade, že dovtedy vydrží žiť výlučne zo vzduchu. Nestalo sa tak a Lotos po týždni skonal za mrežami na následok letálneho odvodnenia organizmu. Jeho smrť prišla Rosfaszovi vhod, aby ho vyhlásil za mučeníka a pritiahol tak na seba pozornosť a priazeň zosnulého fanúšikov.

Zdieľaj:

Eliot T. Rosfasz

apr
26

Rodák z Mokvasu pochádzajúci z rodiny, ktorej všetci členovia pracovali (a dodnes pracujú) v Kovospracujúcich závodoch Mokvas. Mladý Eliot sa však ako jediný vzpriečil rodinnej tradícii a podľa vlastných slov zacítil po- trebu „zmysluplného povolania a duchovného poslania, pomocou ktorého by zblúdeným otváral oči a slepým navracal zrak“. Z tohto dôvodu sa rozhodol odsťahovať do Citadely. Tam sa so svojou povahou filozofa, podobizňou švárneho šuhaja so zvlnenými rozpustenými vlasmi, šviháckou briadkou, zádumčivými pózami a rečníckym talentom obratom stal plateným milovníkom bohatých starších žien. Vo svojich memoároch s názvom „Mučenie“ označil sám seba za rafinovaného marketingového stratéga, ktorý len chytro objavil medzeru na trhu a svoje služby rozkoše dámam v dôchodkovom veku označil za rýchly zdroj peňazí, aby sa neskôr mohol venovať svojmu ozajstnému poslaniu.
V skutočnosti sa mi od iných milovníkov starších žien podarilo zistiť, že Rosfasz sa v skutočnosti správal ako veľmi agresívna konkurencia a ná- rokoval si celý trh neukojených penzistiek čisto pre seba. Podľa výpovedí sa uchyľoval k neférovým metódam očierňovania iných kolegov vo svojom odbore v podobe šírenia fám o ich pohlavných chorobách alebo ich udáva- nia daňovému úradu z dôvodu údajného zamlčiavania daní. Pri overovaní informácií na Daňovom úrade mesta Citadela som naďabil na skutočný dô- vod Rosfaszovej nenávisti voči Severskej ríši. Mladý milovník starších žien totiž počas svojich veľmi horlivých udavačských aktivít upútal pozornosť daňového orgánu aj na svoju osobu. Úrad pri lustrovaní zistil skutočnosť, že Rosfasz si umelecky pozmenil svoje krstné meno z Eliota na Elliotta a ne- zaplatil (najmä v Citadele vymáhanú) daň za ďalšie dve písmená vo výške dvetisíc ríšskych denárov. Mladý milovník sa vyrúbenej pokute vzmáhal a zo všetkých síl sa pokúšal s úradníkmi dohodnúť. Dokonca im ponúkol kompenzáciu vo forme uspokojovania využitím svojich povestných ústnych a jazykových kvalít. Túto ponuku aj vedenie úradu využilo pre asi 50 svojich mužských zamestnancov a upravilo pokutu na 1500 denárov (variant „a“: bez prehĺtania) alebo 1000 denárov (variant „b“: s prehĺtaním). Rosfasz sa rozhodol pre variant „b“ so zámerom, že sa mu pri mimoriadnej zaniete- nosti podarí stlačiť pokutu na nulu. To sa mu napokon aj podarilo, avšak za cenu ďalšej pokuty od Úradu hygienického dozoru vo výške 500 denárov za nedostatočnú ústnu hygienu a následneza nakazenie celého daňového úradu istou mykotickou pohlavnou chorobou.
Tu niekde nastal v hlave mladého nádenníka telesných radostí zásadný zlom. Pokuty zo strany byrokracie v ňom podľa vlastných slov „zlomili vieru v systém“. Svoje aktivity milovníka dôchodkýň napokon pripísal podľahnu- tiu „tlaku nespravodlivého systému“ s tým, že sa „ocitol zatlačený do slepej uličky“. Meno si zmenil naspäť na Eliot a postupne sa začal profilovať ako jeden z najútočnejších kritikov Severskej ríše a Meidanu.

Zdroj: prof. Raymo(nd) Namôjdušu: „Dejiny hlupákov“ (výňatok z pripravovanej knihy)

Zdieľaj: