Rovno

jún
14

Rozlohou druhá najväčšia a populačne tretia najľudnatejšia provincia Severskej ríše. K jej vzniku došlo pri územnosprávnej reorganizácii v roku 1722 n.l., kedy sa župani dvoch samosprávnych celkov Devino lono a Nidomecias rozhodli, že sa spoja do jednej samostatnej provincie. Obyvatelia Devinho lona (hlavné mesto Citadela) od tohto spojenia očakávali, že sa tak vytvoria územne najväčšiu jednotku v rámci Severskej ríše a predbehnú tak dovtedy najrozľahlejšiu provinciu Veľký Západ. A obyvatelia pomerne neveľkého Nidomeciasu (hlavné mesto Lepenski Vir) zasa očakávali, že sa ich región získa po zlúčení s najväčším mestom sveta na hospodárskom i spoločenskom význame (satirici a vtipálkovia tej doby totiž až príliš radi parodovali región Nidomecias a jeho názov interpretovali ako skratku pomenovania „Nič dôležité medzi Citadelou a Salamandrím polostrovom“).

Výsledkom tejto fúzie bol vznik druhej najväčšej provincie ríše. Autori zjednotenia totiž pri porovnávaní rozlohy s Veľkým Západom nezohľadnili rozlohu ostrova Reunion (rozloha 1.182 kilometrov štvorcových), čo na Veľkom Západe vyvolalo vlnu pobavenia i škodoradosti. Obyvatelia Veľkého Západu odvtedy pri bežnej hovorenej reči pri spomínaní názvu novej provincie zámerne zamieňajú jej začiatočné písmeno za „H“. Nepomáha pri tom ani osveta, že nový názov „Rovno“ symbolizuje pokrokovosť i rovnosť medzi obyvateľmi dvoch dovtedy susediacich regiónov.

Provincia Rovno sa rozprestiera na rozlohe 550.013 kilometrov štvorcových, jej hlavným mestom je Citadela. Počet obyvateľstva: 17.922.164 (sčítanie ľudu z roku 1855 n.l.). Geograficky sa jedná o krajinu s hustými lesmi, úrodnými nížinami a viacerými pohoriami. Najvyšší vrch sa volá Drobček a vypína sa do 4808 metrov nadmorskej výšky a je druhým najvyšším vrchom Severskej ríše. Najdôležitejšie suroviny sú železo, uhlie, meď, cín, mangán, síra, drevo, voda, striebro, olovo, nikel, zinok, síra.

Gramotnosť provincie dosahuje 76 percent.

Zdroj: Encyclopedia Meidanica

Zdieľaj:

Márius Osvietený

jún
14

Marketingový manažér a hlavný ideologický demagóg Trevora Ocipha. Narodil sa v Citadele, v rodine prehnane dominantnej matky, pracujúcej ako upratovačka v mestskej ZOO. Máriusov život zažil tvrdú ranu v predpubertálnom veku, kedy chlapec zistil, že jeho zdanlivo dokonalá rodina bola len povrchným sebaklamom. Keď jeho matka zistila, že ju jej utláčaný manžel už dlhodobo podvádza, prichytila ho pri nevere a vlastnoručne zadusila. Ešte predtým však roztrhala milenku. Zvyšky oboch potom ako krmivo prepašovala do citadelskej zoologickej záhrady a podhodila ich tamojším medveďom. Svoju návštevu zvieracej klietky však nedomyslela, pretože medvede sa namiesto na pozostatky jej exmanžela s milenkou vrhli radšej na ňu. Dôvod: prebiehalo u nich práve obdobie párenia a nechali sa zmiasť ženinou postavou i jej výzorom. Uštvanú Máriusovu matku sa z klietky podarilo vyslobodiť až po dvoch dňoch a odovzdať citadelskej polícii. Súd ju usvedčil z dvojitej vraždy i zo zoofílie a nariadil najvyšší trest. Počas vykonávania popravy sa zrútila mestská šibenica a bolo ju následne treba vystužiť oceľovými trámami.

Mladého Máriusa strata rodiny zasiahla duševne natoľko, že sa rozhodol vyštudovať za právnika. Po úspešnom zakončení štúdia, kde ničím nevynikal a žiaden jeho spolužiak (o spolužiačkach ani nehovoriac) si naňho nedokázal spomenúť, sa mladík zamestnal ako právnik na hypotekárne úvery a zmluvy v Ríšskej banke. S príchodom Trevora Ocipha na post riaditeľa banky v ňom podľa vlastných slov rozoznal „skutočného proroka a vizionára“. Ociphovej idei podnikovej kultúry sa chopil s presvedčivým nadšením a stal sa tzv. hlavným kultúrnym splnomocnencom, čo mu poslúžilo na prudký kariérny vzrast. Trevor Ociph si ho okamžite obľúbil, keďže Márius prišiel s nápadom sledovať a merať úsilie zamestnancov venované podnikovej kultúre a tých s najslabšími výsledkami preradiť do podzemných priestorov, kde museli vystavovať a spracovávať reportingy. Po odstránení Ocipha z postu riaditeľa vychladlo Máriusovo nadšenie pre podnikovú kultúru rovnako rýchlo, ako vzplanulo a právnik poprel všetky vzťahy s bývalým šéfom. Krátko po Ociphovi vyhodili z banky aj jeho, avšak z dôvodu prílišného mudrovania a obťažovania neplnoletých dievčat. Márius sa aj napriek tomu snažil zo svojej výpovede spraviť martýrstvo, nikto si ho však nevšímal. Až kým ho neoslovil Trevor Ociph už ako súkromná osoba počas plánovania svojho ťaženia proti Severskej ríši a neponúkol mu post vo svojom úzkom okruhu. Nezamestnaný Márius ho okamžite prijal.

Márius a Trevor Ociph sa do konfliktu dostali len raz. Potom, ako mu Ociph zakázal používať za menom pseudonym Dokonalý, keďže si tento vyhradil výlučne pre seba.

Zdroj: Encyclopedia Meidanica

Zdieľaj:

Kanábia

jún
07

Formálne autonómne panstvo na juhu provincie Kokosovo, reálne však plne závislé od Severskej ríše. Je pozostatkom archaického členenia sveta na kniežatstvá a kráľovstvá a 45 rokov po založení Severskej ríše bolo anektované novovzniknutou veľmocou. Rozprestiera sa na brehu Vnútrozemného mora, pričom väčšinu jej územia tvoria pláže, listnaté lesy a konopné háje. Konope a piesok sú jedinými surovinami produkovanými v tomto panstve. Počet obyvateľstva Kanábie sa odhadoval na 77.000 pred „veľkou pohromou“ a na 53.000 po „veľkej pohrome“. Hlavné mesto Konopište (17.000 obyvateľov) ľahlo popolom po zemetrasení v roku 1860 n.l., prezývanom obyvateľmi Kanábie „veľká pohroma“.

Zdieľaj:

Takmer ďaleký východ

máj
31

Najvýchodnejšia provincia Severskej ríše, jej hlavným mestom je Mokvas. Počet obyvateľstva: 5.786.326 (sčítanie ľudu z roku 1855). Svojou rozlohou 207.000 metrov štvorcových je treťou najväčšou provinciou Severskou ríše a pri počte svojho obyvateľstva piatou najľudnatejšou. Jedná sa o neprímorskú, výrazne plochú krajinu, ktorej najvyšší kopec (Hora gigantov) dosahuje výšku 402 metrov. 45 percent územia provincie pokrývajú lesy, zvyšok tvoria buď stepy alebo močiare. Pretekajú ňou dve väčšie rieky a k vodným zdrojom patrí aj vyše 5.000 jazier. Primárnymi prírodnými zdrojmi sú okrem vody rašelina, hlina, drevo, piesok, krieda a niekoľko ložísk železnej rudy. K sekundárnym patrí sadza, hrdza a koža z importovaných peňaženiek. Provincia Takmer ďaleký východ sa v prvom rade vyznačuje pestovaním buriny, po nej nasleduje pšenica, cukrová repa a zemiaky. Provincia je domovom rozšíreného chovu potkanov, hydiny, prasiat, králikov a zatúlaných psov. Gramotnosť tu dosahuje 35 percent.

Zdieľaj:

Liptov

máj
24

Úrodný pobrežný región na juhovýchodnom cípe Piesočného kontinentu, s počtom obyvateľstva odhadovaným 5 – 10000 ľudí. Jeho skutočným bohatstvom sú rozsiahle náleziská zlata. Zlato sa tu nachádza vskutku všade – v horninách, v pôde, dokonca sa vyskytuje v metabolizme domácej populácie. Podľa legiend domorodcov bol kedysi Liptov suchou pustatinou s vysokým výskytom soli. Jedného dňa dcéra miestneho kráľa na smrť urazila svojho otca nadávkou považovanou za najhrubšiu: „Ľúbim ťa ako soľ“. Kráľ nechal svoju dcéru okamžite vyhnať zo svojho panstva, čím pre zmenu urazil soľného kráľa. Soľný kráľ vzápätí Liptov preklial – v skutočnosti ho však požehnal. Všetka soľ sa zmenila na zlato, zem sa postupne zotavila z neúrodnosti a stala sa najžírnejším krajom Piesočného kontinentu. Pre černošský kmeň Liptákov tak doslova nastal zlatý vek bohatstva a hojnosti.

Liptov po prvýkrát objavila bližšie nešpecifikovaná misijná expedícia zo severu pred približne sto rokmi – v polovici 18. storočia. Súdiac podľa dialektu s najväčšou pravdepodobnosťou šlo o niektorú z početných náboženských siekt z provincie Srdozem. Popri tom, že ich misionári naučili domorodcov svoju reč, im ako najväčšie kultúrne dedičstvo zanechali skákanie cez oheň a strúhanie valašiek. Liptáci ich začali uctievať ako bohov a nazývať Veľkí majstri, ktorí k nim zavítali priamo z raja. Odvtedy sa každý rok najzdatnejší Liptáci vyberajú naprieč Piesočným kontinentom, aby tento raj našli, prípadne presvedčili Veľkých majstrov, aby sa vrátili. Liptovskí migranti počas svojej púte hynú buď priamo po ceste, alebo na hraniciach Severskej ríše, čím udržiavajú domorodú populáciu na konštantne nízkom počte.

Liptov pre Severskú ríšu anektoval v roku 1859 n. l. vyslanec Ríšskej banky a budúci miestodržiteľ Világoš, keď tam s malou hŕstkou svojich ozbrojencov na hlavu porazil a vyhnal desaťtisícovú čípsku armádu. Odvtedy tam citadelská Spoločnosť na ťažbu zlata na juhu Piesočného kontinentu, a.s., prevádzkuje dobývanie miestneho nerastného bohatstva.

Zdroj: Encyclopedia Meidanica

Zdieľaj:

Metrický systém

máj
10

Ide o sústavu veličín dĺžky založených na jednotke „meter“, alebo na jej násobkoch. Vypracoval ju profesor Jacques Blamage z univerzity Svrabonne v meste Rispa z poverenia Meidanu. Vzorom metra sa stala fosílna skamenenina pohlavného údu obrieho ochlpeného dvojnohého humanoidného prehistorického zvieraťa odborne nazývaného aj „Big Ood“.

Úlohou nového systému je celosvetová unifikácia rôznych lokálnych veličín a tým výrazné zjednodušenie obchodovania, zvýšenie výroby i zamestnanosti, ako aj umožnenie rovnomerného šírenia technologického pokroku. Od postupnej štandardizácie veličín a noriem sa očakáva ľahšia, rýchlejšia a plynulejšia komunikácia medzi krajinami a národmi.

Zdieľaj:

Škorica™

apr
26

Produkt
Produkt: ENES
Používaný obchodný názov: Škorica

Identifikácia výrobcu
Názov: Meidan, s.n.m.
Právna forma: spoločnosť neobmedzených možností
Sídlo: ostrov Reunion – úplne celý

Distribútor do Severskej ríše
Názov: Meidan Import, o.f.
Právna forma: obyčajná firma
Kontakt: Meidan centrum, Citadela

Bezpečnostné informácie
Produkt nie je klasifikovaný ako nebezpečná látka podľa direktív Severskej ríše, priľahlých kolónií, závislých území a parazitných útvarov okolo.

Postup poskytnutia prvej pomoci
Kontakt s okom a pokožkou: Umyť čistou vodou
Vdýchnutie: Prejsť do priestoru s čerstvým vzduchom a vykašľať
Konzumácia: Neuveriť ničomu čo následne uvidíte

V prípade požiaru
Neuplatniteľné

Skladovanie
Suché miesto

Bezpečnostný list látky zvanej Škorica

Zdieľaj:

Provincie Severskej ríše

apr
26

Názov                                     rozloha v km2             obyvateľstvo (sčítanie ľudu, rok 1855 n.l.)

Veľký Západ                              551.126                       26.246.173
Rovno                                         550.013                      19.282.164
Srdozem                                     361.714                        8.553.443
Salamandrí polostrov              301.338                      31.457.951
Takmer ďaleký východ           207.595                        5.786.326
Polárny Sever                           192.334                            759.223
Kokosovo                                  101.287                          1.216.465

Zdroj: Encyclopedia Meidanica

Zdieľaj:

Mučenie – rukoväť rozkoší z krutosti a týrania pre všetky vekové skupiny

apr
26

Komerčne najúspešnejšia publikácia Eliota T. Rosfasza, z ktorej sa vytlačilo 5000 kusov. Z toho sa 1467 kusov predalo (10 za plnú cenu a 1457 v zľave), zvyšných 3533 Rosfasz rozdal. Autor svoj výtvor započal ako sprievodcu najrôznejšími pohlavnými deviáciami, pričom postupne prechádzal od sexuálnych úchyliek ku komentovaní politickej situácie a k odhaľovaniam sprisahaní. Kým pri opisovaní deviácií Rosfasz čerpá z bohatých osobných skúseností, opiera sa pri konšpiráciách výslovne o neoverené zdroje a údaje od „zaručených informantov, ktorí musia zostať v utajení, inak sa privedú do nebezpečenstva, že ich bábkari z Meidanu nechajú zmiznúť z povrchu zemského“.

Kniha je vytlačená v pevnej väzbe, má 232 strán, obsahuje 31 gramatických chýb, 189 štylistických chýb (z toho 36 anakolútov, 14 kontaminácií, 73 zeugiem a 66 atrakcií) a 455 faktických a argumentačných chýb.

Zdroj: Encyclopedia Meidanica

Zdieľaj:

Náš letopočet

apr
26

Náš letopočet

Náš letopočet (skratka n.l.) sa ráta od dňa, keď cisár Choronzon I. Majestátny (prezývaný tiež Netrafil Jeleňa) dobyl Citadelu a za asistencie veľkňažky Menhit z Opustiny tak porazil i zajal Zlosena. Pádom Citadely sa nielenže skončila nadvláda nomádov, ktorí plienili a sužovali celý kontinent, ale znamenalo to tiež skončenie tzv. Plamenných vojen.

Zdroj: Encyclopedia Meidanica

Zdieľaj: