Jožin Bahenný aka Kvet Lotosový

máj
03

Rodák z Citadely, dlhodobo zamestnaný v štátnej správe ako agent provokatér kontrolujúci pracovnú morálku úradníkov a ich lojálnosť k byrokratickému systému ríše. Keďže jeho odmeny priamo súviseli s množstvom odhalených „vierolomných“ úradníkov, začal si udania vymýšľať. Trvalo približne dva roky, kým mu na to prišli, za tú dobu však skončilo na ulici vyše dvesto pracovníkov štátnej správy. Jožina Bahenného prepustili s okamžitou platnosťou, k veľkému počudovaniu mnohých bez akéhokoľvek trestu, či následkov. Údajne sa štátna správa chcela vyhnúť medializácii. O tú sa však postaral sám Jožin. Krátko po svojom vyhadzove vydal knihu, v ktorej podľa vlastných slov „odhalil skorumpovanú neúprosnú byrokraciu a jej šikanu“, zverejnil rôzne „zatajované informácie“, „demaskoval klamstvá a špinavosti“ a vyzval masy na neúprosný ale spravodlivý boj za čestnosť a slušnosť v štátnom systéme. Jeho kniha sa zo dňa na deň stala bestsellerom. Poprední komentátori denníka STE ho velebili ako „morálneho apoštola novej doby“, videli v ňom „svedomie národa“, či „hlas z ľudu“. Iba jeho bývalý nadriadený ho označil za bezchrbtového oportunistu, ktorý trpí zúfalým nedostatkom pozornosti, za čo naňho Jožin Bahenný podal trestné oznámenie. Keďže si Jožin práve vychutnával veľkú priazeň citadelskej verejnosti i súdov, oslobodil ho sudca od všetkých obvinení a jeho šéfovi vymeral 10 rokov za ohováranie s odôvodnením, že „po živých martýroch sa nešliape“.

Jožin Bahenný vydal ešte asi desať ďalších kníh, kde zakaždým nanovo odhalil „skorumpovanú neúprosnú byrokraciu a jej šikanu“, opätovne zverejnil (či podľa vlastných slov len zopakoval) „zatajované informácie“ a „demaskoval klamstvá a špinavosti“. Nezabudol samozrejme vyzvať občanov na spravodlivý boj proti systému i Meidanu, ktorý celý systém spôsobil. Keď mu istý kritik opatrne vytkol plagiátorstvo vlastných diel, bránil sa Jožin Bahenný argumentom, že opakovaná lož sa stáva pravdou (myslel tým samozrejme „vymývanie mozgov zo strany Severskej ríše“) a že k tomu, aby budík prebudil spiaceho človeka, musí nepretržite vyzváňať tým istým naliehavým zvukom. Odvtedy mu komentátori k menu pridávali aj čestný prívlastok „budík národa“. Fráza „opakovaná lož sa stáva pravdou“ sa stala Bahenného obľúbeným propagačným heslom, ku ktorému neskôr pridal „Čím väčšia lož, tým hlasnejšie ju treba kričať do sveta“. Myslené samozrejme na Severskú ríšu.

Niekedy v tejto dobe sa Jožin Bahenný stal zákazníkom Eliota T. Rosfasza. Popritom, ako si užíval radovánky so svojim o dvadsať rokov mladším milencom, doňho okrem svojho prirodzenia vsúval aj revolučné idey a Eliot T. Rosfasz bol ochotný i schopný prehltnúť a stráviť akékoľvek (myšlienkové) sústo. Zlom prinieslo až Ociphove povstanie, ktoré sa u väčšiny obyvateľstva Citadely stretlo s pre oboch prekvapivým odporom. Kým Rosfasz v ňom s nadšením rozoznal príležitosť, Bahenný ho poňal ako nebezpečenstvo pre svoju popularitu, keďže si rýchlo zrátal, že Ociphova radikálna hŕstka disponuje výrazne menšou kúpnou silou ako umiernená väčšina. Aby sa rýchlo očistil, začal vystupovať pod umeleckým menom „Kvet Lotosový“ alebo v skratke „Lotos“ a svoju literárnu agendu upravil na témy diéta a správna životospráva. V čase, kedy došlo k blokádam obchodných trás a nedostatkom jedla v metropole, zožali témy ako držanie diéty len chabý úspech, keďže boli považované za provokáciu. Lotos sa na dôvažok rozišiel aj s Rosfaszom, ktorý vo svojom duchovnom učiteľovi videl už len „zbabelca, oportunistu a prezliekača kabátov“. Rosfasz odišiel z Citadely s Ociphom a jeho prívržencami a Lotos, aby konečne opäť zaujal, začal verejnosť presviedčať o tom, že sa dá žiť výlučne len zo vzduchu. Jeho aktivita sa spočiatku stretla so záujmom, stal sa vítanou osobnosťou verejných vystúpení, predaj jeho kníh opäť stúpol. Až ho raz fanúšikovia pristihli, ako sa po jednom z kazateľských prejavov napchával tlačenkou na toalete neďalekého pohostinstva. Následne nahnevaný dav vyhnal Lotosa z Citadely.

Bahenný skúsil nové šťastie v Octavine. Tam jeho kariéra narazila na rýchly koniec potom, ako ho kapitán stráže Walmont vrhol do žalára „za šarlatánstvo a šírenie bludov“ a bol ochotný prepustiť ho najskôr až po mesiaci a to len v prípade, že dovtedy vydrží žiť výlučne zo vzduchu. Nestalo sa tak a Lotos po týždni skonal za mrežami na následok letálneho odvodnenia organizmu. Jeho smrť prišla Rosfaszovi vhod, aby ho vyhlásil za mučeníka a pritiahol tak na seba pozornosť a priazeň zosnulého fanúšikov.

Facebook Comments
Zdieľaj:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.