Rovno

jún
14

Rozlohou druhá najväčšia a populačne tretia najľudnatejšia provincia Severskej ríše. K jej vzniku došlo pri územnosprávnej reorganizácii v roku 1722 n.l., kedy sa župani dvoch samosprávnych celkov Devino lono a Nidomecias rozhodli, že sa spoja do jednej samostatnej provincie. Obyvatelia Devinho lona (hlavné mesto Citadela) od tohto spojenia očakávali, že sa tak vytvoria územne najväčšiu jednotku v rámci Severskej ríše a predbehnú tak dovtedy najrozľahlejšiu provinciu Veľký Západ. A obyvatelia pomerne neveľkého Nidomeciasu (hlavné mesto Lepenski Vir) zasa očakávali, že sa ich región získa po zlúčení s najväčším mestom sveta na hospodárskom i spoločenskom význame (satirici a vtipálkovia tej doby totiž až príliš radi parodovali región Nidomecias a jeho názov interpretovali ako skratku pomenovania „Nič dôležité medzi Citadelou a Salamandrím polostrovom“).

Výsledkom tejto fúzie bol vznik druhej najväčšej provincie ríše. Autori zjednotenia totiž pri porovnávaní rozlohy s Veľkým Západom nezohľadnili rozlohu ostrova Reunion (rozloha 1.182 kilometrov štvorcových), čo na Veľkom Západe vyvolalo vlnu pobavenia i škodoradosti. Obyvatelia Veľkého Západu odvtedy pri bežnej hovorenej reči pri spomínaní názvu novej provincie zámerne zamieňajú jej začiatočné písmeno za „H“. Nepomáha pri tom ani osveta, že nový názov „Rovno“ symbolizuje pokrokovosť i rovnosť medzi obyvateľmi dvoch dovtedy susediacich regiónov.

Provincia Rovno sa rozprestiera na rozlohe 550.013 kilometrov štvorcových, jej hlavným mestom je Citadela. Počet obyvateľstva: 17.922.164 (sčítanie ľudu z roku 1855 n.l.). Geograficky sa jedná o krajinu s hustými lesmi, úrodnými nížinami a viacerými pohoriami. Najvyšší vrch sa volá Drobček a vypína sa do 4808 metrov nadmorskej výšky a je druhým najvyšším vrchom Severskej ríše. Najdôležitejšie suroviny sú železo, uhlie, meď, cín, mangán, síra, drevo, voda, striebro, olovo, nikel, zinok, síra.

Gramotnosť provincie dosahuje 76 percent.

Zdroj: Encyclopedia Meidanica

Zdieľaj:

Eliot T. Rosfasz

apr
26

Rodák z Mokvasu pochádzajúci z rodiny, ktorej všetci členovia pracovali (a dodnes pracujú) v Kovospracujúcich závodoch Mokvas. Mladý Eliot sa však ako jediný vzpriečil rodinnej tradícii a podľa vlastných slov zacítil po- trebu „zmysluplného povolania a duchovného poslania, pomocou ktorého by zblúdeným otváral oči a slepým navracal zrak“. Z tohto dôvodu sa rozhodol odsťahovať do Citadely. Tam sa so svojou povahou filozofa, podobizňou švárneho šuhaja so zvlnenými rozpustenými vlasmi, šviháckou briadkou, zádumčivými pózami a rečníckym talentom obratom stal plateným milovníkom bohatých starších žien. Vo svojich memoároch s názvom „Mučenie“ označil sám seba za rafinovaného marketingového stratéga, ktorý len chytro objavil medzeru na trhu a svoje služby rozkoše dámam v dôchodkovom veku označil za rýchly zdroj peňazí, aby sa neskôr mohol venovať svojmu ozajstnému poslaniu.
V skutočnosti sa mi od iných milovníkov starších žien podarilo zistiť, že Rosfasz sa v skutočnosti správal ako veľmi agresívna konkurencia a ná- rokoval si celý trh neukojených penzistiek čisto pre seba. Podľa výpovedí sa uchyľoval k neférovým metódam očierňovania iných kolegov vo svojom odbore v podobe šírenia fám o ich pohlavných chorobách alebo ich udáva- nia daňovému úradu z dôvodu údajného zamlčiavania daní. Pri overovaní informácií na Daňovom úrade mesta Citadela som naďabil na skutočný dô- vod Rosfaszovej nenávisti voči Severskej ríši. Mladý milovník starších žien totiž počas svojich veľmi horlivých udavačských aktivít upútal pozornosť daňového orgánu aj na svoju osobu. Úrad pri lustrovaní zistil skutočnosť, že Rosfasz si umelecky pozmenil svoje krstné meno z Eliota na Elliotta a ne- zaplatil (najmä v Citadele vymáhanú) daň za ďalšie dve písmená vo výške dvetisíc ríšskych denárov. Mladý milovník sa vyrúbenej pokute vzmáhal a zo všetkých síl sa pokúšal s úradníkmi dohodnúť. Dokonca im ponúkol kompenzáciu vo forme uspokojovania využitím svojich povestných ústnych a jazykových kvalít. Túto ponuku aj vedenie úradu využilo pre asi 50 svojich mužských zamestnancov a upravilo pokutu na 1500 denárov (variant „a“: bez prehĺtania) alebo 1000 denárov (variant „b“: s prehĺtaním). Rosfasz sa rozhodol pre variant „b“ so zámerom, že sa mu pri mimoriadnej zaniete- nosti podarí stlačiť pokutu na nulu. To sa mu napokon aj podarilo, avšak za cenu ďalšej pokuty od Úradu hygienického dozoru vo výške 500 denárov za nedostatočnú ústnu hygienu a následneza nakazenie celého daňového úradu istou mykotickou pohlavnou chorobou.
Tu niekde nastal v hlave mladého nádenníka telesných radostí zásadný zlom. Pokuty zo strany byrokracie v ňom podľa vlastných slov „zlomili vieru v systém“. Svoje aktivity milovníka dôchodkýň napokon pripísal podľahnu- tiu „tlaku nespravodlivého systému“ s tým, že sa „ocitol zatlačený do slepej uličky“. Meno si zmenil naspäť na Eliot a postupne sa začal profilovať ako jeden z najútočnejších kritikov Severskej ríše a Meidanu.

Zdroj: prof. Raymo(nd) Namôjdušu: „Dejiny hlupákov“ (výňatok z pripravovanej knihy)

Zdieľaj: