Márius Osvietený

jún
14

Marketingový manažér a hlavný ideologický demagóg Trevora Ocipha. Narodil sa v Citadele, v rodine prehnane dominantnej matky, pracujúcej ako upratovačka v mestskej ZOO. Máriusov život zažil tvrdú ranu v predpubertálnom veku, kedy chlapec zistil, že jeho zdanlivo dokonalá rodina bola len povrchným sebaklamom. Keď jeho matka zistila, že ju jej utláčaný manžel už dlhodobo podvádza, prichytila ho pri nevere a vlastnoručne zadusila. Ešte predtým však roztrhala milenku. Zvyšky oboch potom ako krmivo prepašovala do citadelskej zoologickej záhrady a podhodila ich tamojším medveďom. Svoju návštevu zvieracej klietky však nedomyslela, pretože medvede sa namiesto na pozostatky jej exmanžela s milenkou vrhli radšej na ňu. Dôvod: prebiehalo u nich práve obdobie párenia a nechali sa zmiasť ženinou postavou i jej výzorom. Uštvanú Máriusovu matku sa z klietky podarilo vyslobodiť až po dvoch dňoch a odovzdať citadelskej polícii. Súd ju usvedčil z dvojitej vraždy i zo zoofílie a nariadil najvyšší trest. Počas vykonávania popravy sa zrútila mestská šibenica a bolo ju následne treba vystužiť oceľovými trámami.

Mladého Máriusa strata rodiny zasiahla duševne natoľko, že sa rozhodol vyštudovať za právnika. Po úspešnom zakončení štúdia, kde ničím nevynikal a žiaden jeho spolužiak (o spolužiačkach ani nehovoriac) si naňho nedokázal spomenúť, sa mladík zamestnal ako právnik na hypotekárne úvery a zmluvy v Ríšskej banke. S príchodom Trevora Ocipha na post riaditeľa banky v ňom podľa vlastných slov rozoznal „skutočného proroka a vizionára“. Ociphovej idei podnikovej kultúry sa chopil s presvedčivým nadšením a stal sa tzv. hlavným kultúrnym splnomocnencom, čo mu poslúžilo na prudký kariérny vzrast. Trevor Ociph si ho okamžite obľúbil, keďže Márius prišiel s nápadom sledovať a merať úsilie zamestnancov venované podnikovej kultúre a tých s najslabšími výsledkami preradiť do podzemných priestorov, kde museli vystavovať a spracovávať reportingy. Po odstránení Ocipha z postu riaditeľa vychladlo Máriusovo nadšenie pre podnikovú kultúru rovnako rýchlo, ako vzplanulo a právnik poprel všetky vzťahy s bývalým šéfom. Krátko po Ociphovi vyhodili z banky aj jeho, avšak z dôvodu prílišného mudrovania a obťažovania neplnoletých dievčat. Márius sa aj napriek tomu snažil zo svojej výpovede spraviť martýrstvo, nikto si ho však nevšímal. Až kým ho neoslovil Trevor Ociph už ako súkromná osoba počas plánovania svojho ťaženia proti Severskej ríši a neponúkol mu post vo svojom úzkom okruhu. Nezamestnaný Márius ho okamžite prijal.

Márius a Trevor Ociph sa do konfliktu dostali len raz. Potom, ako mu Ociph zakázal používať za menom pseudonym Dokonalý, keďže si tento vyhradil výlučne pre seba.

Zdroj: Encyclopedia Meidanica

Zdieľaj:

Ľudo Bludo zvaný Lopatka

apr
05

Rodený Mokvasan, ktorého celoživotným snom bolo stať sa novinárom. Z každého periodika Mokvasu ho po jednom dni vyhodili kvôli neschopnosti napísať jedinú vetu bez gramatickej chyby. Jeho najdlhšia žurnalistická kariéra prebehla v podobe samozvaného športového komentátora, keď z tribúny domácich hlasným ziapaním a s desaťminútovým oneskorením komentoval dianie na ihrisku Metalurgu Mokvas. Spomenutá profesijná dráha trvala závratných šesť týždňov, čo predstavuje necelé tri domáce zápasy. Hudov komentátorský talent neocenil istý hrobár, ktorý sa, aby dotyčnému zavrel ústa, zahnal po ňom lopatou. Iba raz trafil a zabil sedem múch, ktoré medzičasom lozili po Hudovej od medoviny lepkavej tvári. Samotného komentátora hrobár síce nezabil, iba účinne umlčal. Tvár mu však znetvoril dostatočne natoľko, aby mu na základe novej morfológie čŕt vyslúžil prezývku „Lopatka“.

Podľa vlastných slov Bluda v danom momente osvietilo. Po tom, ako sa prebral z bezvedomia skĺbeného s alkoholovým delíriom, prehlásil, že vstal z mŕtvych, aby svoj život zasvätil vyššiemu cieľu: odhaľovaniu nebezpečných konšpirácií. Ako prvú odhalil konšpiráciu Meidanu a Severskej ríše proti zvyšku sveta, ktorú dovtedy už usilovne rozširovali jeho spoluobčania Eliot T. Rosfasz a Jožin Bahenný alias Kvet Lotosový. Kým obaja spomenutí spriaznenci sa stali populárnymi kazateľmi, dospel Ľudo „Lopatka“ Bludo k presvedčeniu, že triedny boj musí prebiehať ozbrojeným spôsobom s čo najväčším množstvom obetí a preliatej krvi. S týmto zámerom presvedčil už beztak nudou zradikalizovaných odborárov Kovospracujúcich závodov Mokvasu k založeniu tzv. Rýchlej šikanačnej úderky, ktorá vo voľnom čase pod hrozbou násilia vnucovala dôchodcom kúpu predražených hrncov a vymáhala od detí vreckové. Táto paravojenská skupina sa medzi odborármi tešila veľkej popularite a rozširovala sa o čoraz viac členov. Až si ju všimol Trevor Ociph a povýšil ju na úroveň poriadkovej inštitúcie po tom, ako zrušil mestskú žandarmériu. Z dôvodu ľubozvučnosti názvu premenoval Lopatka po odporúčaní Mária Osvieteného svoju úderku na Ľudove milície. Kvôli lepšiemu šíreniu strachu a teroru (v krajných prípadoch aj poriadku) vyfasovala organizácia čierne kožené kabáty a rýchlopalné kolty. Jej charakteristickou črtou sa však stali červené pásky so skratkou ĽM na ramenách členov.

Zdroj: prof. Raymond Namôjdušu: „Dejiny hlupákov“ (výňatok z pripravovanej knihy)

Zdieľaj: