Kanábia

jún
07

Formálne autonómne panstvo na juhu provincie Kokosovo, reálne však plne závislé od Severskej ríše. Je pozostatkom archaického členenia sveta na kniežatstvá a kráľovstvá a 45 rokov po založení Severskej ríše bolo anektované novovzniknutou veľmocou. Rozprestiera sa na brehu Vnútrozemného mora, pričom väčšinu jej územia tvoria pláže, listnaté lesy a konopné háje. Konope a piesok sú jedinými surovinami produkovanými v tomto panstve. Počet obyvateľstva Kanábie sa odhadoval na 77.000 pred „veľkou pohromou“ a na 53.000 po „veľkej pohrome“. Hlavné mesto Konopište (17.000 obyvateľov) ľahlo popolom po zemetrasení v roku 1860 n.l., prezývanom obyvateľmi Kanábie „veľká pohroma“.

Zdieľaj:

Liptov

máj
24

Úrodný pobrežný región na juhovýchodnom cípe Piesočného kontinentu, s počtom obyvateľstva odhadovaným 5 – 10000 ľudí. Jeho skutočným bohatstvom sú rozsiahle náleziská zlata. Zlato sa tu nachádza vskutku všade – v horninách, v pôde, dokonca sa vyskytuje v metabolizme domácej populácie. Podľa legiend domorodcov bol kedysi Liptov suchou pustatinou s vysokým výskytom soli. Jedného dňa dcéra miestneho kráľa na smrť urazila svojho otca nadávkou považovanou za najhrubšiu: „Ľúbim ťa ako soľ“. Kráľ nechal svoju dcéru okamžite vyhnať zo svojho panstva, čím pre zmenu urazil soľného kráľa. Soľný kráľ vzápätí Liptov preklial – v skutočnosti ho však požehnal. Všetka soľ sa zmenila na zlato, zem sa postupne zotavila z neúrodnosti a stala sa najžírnejším krajom Piesočného kontinentu. Pre černošský kmeň Liptákov tak doslova nastal zlatý vek bohatstva a hojnosti.

Liptov po prvýkrát objavila bližšie nešpecifikovaná misijná expedícia zo severu pred približne sto rokmi – v polovici 18. storočia. Súdiac podľa dialektu s najväčšou pravdepodobnosťou šlo o niektorú z početných náboženských siekt z provincie Srdozem. Popri tom, že ich misionári naučili domorodcov svoju reč, im ako najväčšie kultúrne dedičstvo zanechali skákanie cez oheň a strúhanie valašiek. Liptáci ich začali uctievať ako bohov a nazývať Veľkí majstri, ktorí k nim zavítali priamo z raja. Odvtedy sa každý rok najzdatnejší Liptáci vyberajú naprieč Piesočným kontinentom, aby tento raj našli, prípadne presvedčili Veľkých majstrov, aby sa vrátili. Liptovskí migranti počas svojej púte hynú buď priamo po ceste, alebo na hraniciach Severskej ríše, čím udržiavajú domorodú populáciu na konštantne nízkom počte.

Liptov pre Severskú ríšu anektoval v roku 1859 n. l. vyslanec Ríšskej banky a budúci miestodržiteľ Világoš, keď tam s malou hŕstkou svojich ozbrojencov na hlavu porazil a vyhnal desaťtisícovú čípsku armádu. Odvtedy tam citadelská Spoločnosť na ťažbu zlata na juhu Piesočného kontinentu, a.s., prevádzkuje dobývanie miestneho nerastného bohatstva.

Zdroj: Encyclopedia Meidanica

Zdieľaj: